*Awesome universe of Nicol*: New chapter

Už len týždeň.

Mám pocit že len toj som šla na základku, sedeli sme v triede v kruhu, niektorí nervózni, iní vysmiati, no každý s očakávaniami čo bude. Zmiešané pocity, strach aj radosť. Na otázku čo robia naši rodičia spolužiak od vzrušenia povedal: "Moja mamina je delostrelec." čím prekrútil aj jej znamenie. Ja som zas nevedela ako nazvať prácu mojich rodičov, a vlastne dodnes s tým mám celkom problém. :D

No a zrazu behám po ikei a už nekupujem veci do izby ale do bytu. Do môjho/nášho bytu. Behám hore-dole do Trnavy a do Bratisky, smejem sa na fotke na ISICu, prepašovávam sa na vysokoškolský intrák, zakladám si účet (na čo som čakala od 13tich) a pomaly ale isto, jak sa hovorí, odlietam z hniezda.

Ale strašne sa teším. Na byt, na spolužitie so ženami, na Trnavu, na lásisku v Bratiske a dokonca aj na školu. Možno preto, lebo ešte neviem čo ma v nej čaká ale každopádne z nej mám super pocit.

Rozvrh s volným štvrtkom aj piatkom je to najlepšie čo môže byť. Aj keď pondelok bude celkom hardkor. A som zvedavá ako/či to tam budeme trpieť. Ejkejej litre kávy a ďakujeme za keepcup.

Ehm fotky z dovolenky sú stále v priebehu prípravy na blog ale už sa to blíži do finále (aspoň dúfam) tak určate sa na ne už môžete začať tešiť. Ak ste sa už neprestali po takej dlhej dobe. :(